Požiar už nepostupuje nekontrolovane
Ukrajinské úrady k ránu 11. mája uviedli, že rozsiahly požiar v Černobyľskej vylúčenej zóne lokalizovali na ploche približne 1 200 hektárov. To znamená, že hasiči dostali šírenie ohňa pod kontrolu, no zásah ešte neskončil. V teréne pokračujú práce na likvidácii jednotlivých tlejúcich miest a menších ohnísk. Práve táto fáza často rozhoduje o tom, či sa požiar znovu nerozhorí.
Lokalizovaný požiar neznamená uhasený požiar
Pre verejnosť môže slovo „lokalizovaný“ znieť ako koniec problému. Pri lesnom požiari však ide skôr o hranicu medzi prvou a druhou fázou zásahu. Hasiči už nemusia zastavovať rýchlo postupujúce čelo požiaru, no musia prejsť veľkú plochu, vyhľadávať tlejúce miesta, prelievať pne, kontrolovať podložie a zabrániť tomu, aby vietor znovu rozfúkal skryté ohniská.
V Černobyle má táto práca ešte väčší význam než pri bežnom lesnom požiari. Nejde len o dohasenie dreva a suchého porastu. Každý pohyb techniky v teréne môže rozvíriť prach, každá zastávka posádky predlžuje pobyt v rizikovom prostredí a každé nové ohnisko môže zdvihnúť kontaminované častice viazané v pôde, machu, lístí a starom dreve.
Do zásahu zapojili stovky ľudí a desiatky kusov techniky
Na likvidácii požiaru sa podieľa 326 ľudí a 78 kusov techniky. Ide o záchranárov, hasičov a pracovníkov podnikov pôsobiacich v zóne. Oheň preto už nepredstavuje len klasický lesný požiar, ale rozsiahlu logistickú operáciu, pri ktorej musí velenie koordinovať cisterny, terénne vozidlá, špeciálnu techniku, prieskum a radiačný dohľad.
V teréne majú význam najmä cisternové automobilové striekačky s pohonom všetkých kolies, ľahšie prieskumné vozidlá, veliteľské autá, čerpacia technika, vozidlá na dopravu personálu a stroje schopné pohybovať sa po poškodených lesných cestách. Ukrajinské zdroje uvádzajú, že odborníci v zóne využívajú aj autá, plavidlá a bezpilotné prostriedky na hliadkovanie pozdĺž riek Pripiať a Už, aby rýchlo odhalili nové tlejúce miesta.
Drony pomáhajú tam, kam sa hasiči nemôžu bezpečne dostať
Pri takomto zásahu majú drony väčšiu hodnotu než pri bežnom monitoringu požiaru. Hasiči ich môžu využiť na kontrolu miest, kam sa pozemná technika dostane pomaly alebo vôbec. Z výšky vedia sledovať dym, nové ohniská, smer vetra aj úseky, kde by ďalší prejazd vozidla znamenal zbytočné riziko.
V Černobyľskej zóne nejde len o náročný terén alebo popadané stromy. Zásah komplikujú aj nastražené míny, ktoré obmedzujú pohyb hasičov v niektorých častiach lesa.
Pre veliteľa zásahu to znamená, že nemôže poslať cisternu alebo pešiu skupinu automaticky najkratšou trasou. Najprv potrebuje vedieť, či je cesta bezpečná. Tam, kde by pri inom lesnom požiari pomohol rýchly prejazd ťažkej techniky alebo vytvorenie protipožiarneho pásu, musí v Černobyle najprv rozhodnúť bezpečnosť posádky.
Radiačné hodnoty zostávajú pod kontrolou, no monitoring pokračuje
Podľa informácií z 11. mája úrady v zóne nezaznamenali prekročenie kontrolných úrovní gama žiarenia. Radiačné pozadie v oblasti požiaru uvádzali v rozpätí 0,17 až 0,32 μSv/h a situáciu priebežne sledujú.
To je dôležitá informácia, no pre hasičov neznamená, že môžu pracovať ako pri obyčajnom požiari. Ukrajinská Štátna jadrová regulačná inšpekcia podľa tamojších médií informovala, že pri zdrojoch požiaru zaznamenali zvýšenú koncentráciu rádionuklidov, no hodnoty neprekročili celoštátne maximálne prípustné normy a nevyžadujú osobitné opatrenia na ochranu obyvateľstva mimo zóny.
Prakticky to znamená, že zásah ostáva pod kontrolou z pohľadu verejného ohrozenia, ale nie je „čistý“ z pohľadu práce hasičov v teréne. Vozidlá, výstroj a posádky musia počítať s kontrolou po návrate zo zásahu. Pri pohybe v kontaminovanom území nejde iba o plamene, ale aj o prach, dym a čas strávený v konkrétnych lokalitách.
Najväčšie riziko už nie je plameň, ale opätovné rozhorenie
Po lokalizácii požiaru sa mení charakter práce. Hasiči už nebojujú s rýchlym čelom ohňa, ale s tým, čo zostalo po ňom. Tlejúce pne, koreňové systémy, suché lístie, mach a zvyšky dreva dokážu horieť skryto. Vietor potom môže z nenápadného dymu urobiť nové ohnisko.
V bežnom lese to znamená ďalšie hodiny práce. V Černobyľskej zóne to znamená oveľa zložitejšiu operáciu. Hasiči musia dohasínať, no zároveň nemôžu bezhlavo prechádzať cez každý úsek. Musia rešpektovať bezpečné trasy, radiačný monitoring, mínové riziká a stav lesných ciest.
Práve preto zostáva technika v teréne aj po tom, čo úrady oznámia lokalizáciu požiaru. Cisterny, prieskumné autá, drony, člny a ďalšie prostriedky neslúžia len na hasenie otvoreného plameňa. Pomáhajú udržať kontrolu nad obrovskou plochou, kde sa oheň môže vrátiť zdanlivo z ničoho.
Čo tento zásah dokazuje o hasičskej technike?
Požiar v Černobyľskej zóne ukazuje, že moderný zásah pri lesnom požiari nestojí iba na objeme vody v cisternách. Hasiči potrebujú techniku, ktorá zvládne dlhú prácu v prachu, dyme a na poškodených cestách. Potrebujú spoľahlivé čerpadlá, podvozky s dobrou priechodnosťou, spojenie, navigáciu, prieskumné drony a logistické zázemie pre striedanie posádok.
Veľkú hodnotu majú vozidlá s pohonom 4x4 alebo 6x6, vyššou svetlou výškou a jednoduchou, robustnou konštrukciou. V takomto prostredí môže rozhodovať aj detail, ktorý si pri bežnom zásahu málokto všimne - dostupnosť vody, možnosť rýchlo doplniť palivo, priechodnosť lesných ciest, odolnosť pneumatík, ochrana podvozka a schopnosť pracovať dlhé hodiny bez servisného zázemia.
Černobyľ zároveň ukazuje limity techniky. Ani najlepšia cisterna nepomôže, ak ju veliteľ nemôže poslať cez nepreverený úsek. Ani výkonný stroj na protipožiarne pásy nemá význam, ak by sa dostal do zamínovaného priestoru. V takomto zásahu nerozhoduje iba výkon auta, ale aj informácie, prieskum a bezpečnosť trasy.
FOTO: Ukrainian Emergency Service
