Odpoveď neprekvapí
Armáda ani IZS neodmietajú elektromobily z princípu. Nechcú ich však ako hlavné riešenie tam, kde auto nemôže čakať, nemôže improvizovať a nemôže si pýtať prestávku navyše. Americká armáda to priznáva aj vo vlastnej klimatickej stratégii. Pri netaktických vozidlách ráta s rýchlejšou elektrifikáciou, no pri taktickej technike počíta najprv s hybridmi do roku 2035 a s plne elektrickými taktickými vozidlami až do roku 2050. Už to samo ukazuje, že medzi civilným autom a vozidlom pre ostrú službu je veľký rozdiel.
Pri armáde nerozhoduje len pohon, ale celá logistika energie
Vojenské vozidlo musí fungovať na základni, pri presune aj v priestore, kde nikto nepripravil ideálne podmienky. Preto armáda nerieši len to, čo má auto pod kapotou, ale aj to, odkiaľ vezme energiu, ako ju dopraví k technike a ako udrží prevádzku pri výpadku siete alebo pri narušení infraštruktúry. Aj preto armádne plány hovoria o mikrosieťach, odolných základniach a o tom, že technika v poli musí zostať použiteľná aj pri zhoršených podmienkach. Elektrický pohon môže dávať zmysel v zázemí alebo pri podporných úlohách, no v prvej línii zatiaľ naráža na tvrdú realitu prevádzky.
IZS potrebuje viac než len dobrý dojazd na papieri
Pri záchranných zložkách je problém ešte pragmatickejší. Sanitka či policajné auto nejazdí podľa pokojného harmonogramu. Vozidlo vyrazí nečakane, často stojí na mieste so zapnutou technikou, vracia sa na základňu v nepravidelných časoch a hneď musí pokračovať na ďalší výjazd. NHS pri výpočtoch pre elektrickú urgentnú flotilu otvorene uviedla, že takéto vozidlá by museli nabíjať počas iných prestojov a že systém by si vyžiadal vyhradenú nabíjaciu kapacitu na všetkých staniciach a urgentných príjmoch. Ich odhad hovorí o približne 5 500 nabíjacích bodoch na 1 500 lokalitách. To je presne dôvod, prečo IZS nechce elektromobily skôr, než bude mať istotu v celom zázemí.
Hasiči riešia odolnosť systému, nie peknú prezentáciu
Podobne uvažujú aj hasiči. Nasadenie elektrických vozidiel si vyžiada primeranú nabíjaciu a podpornú infraštruktúru, aby sa zachovala prevádzkovú odolnosť. Takmer všetky lokality budú potrebovať výrazné posilnenie elektrických prípojok a musí sa počítať aj so záložnými riešeniami, napríklad s úložiskami energie alebo dočasnými generátormi. Inými slovami, nestačí kúpiť elektrické auto. Celý systém okolo neho musí zvládnuť dlhý zásah, výpadok prúdu aj viac udalostí naraz.
Rakúska polícia poukázala na prízemný problém
V Rakúsku sa pri testovaní elektrických policajných áut ukázalo, že problémom nie je len nabíjanie, ale aj praktická využiteľnosť vozidla v službe. Podľa kritiky rakúskej policajnej odborovej strany sa do modelu Volkswagen ID.4 nezmestila celá služobná výbava do batožinového priestoru, takže časť výstroja museli policajti ukladať na zadné sedadlá. Rakúske ministerstvo vnútra napokon uviedlo, že elektrické vozidlá sú pre operatívny policajný výkon vhodné len obmedzene, pričom medzi dôvodmi spomenulo aj nabíjaciu infraštruktúru a zvýšenú celkovú hmotnosť vozidiel po doplnení zásahovej výbavy.
Bežný vodič rieši pri aute najmä spotrebu, komfort a cenu. Policajt, hasič či vojak rieši, kam uloží výstroj, ako rýchlo sa vráti späť do akcie a či auto zvládne celú službu bez toho, aby ho bolo treba meniť za náhradné. Keď musí posádka ukladať vybavenie na zadné sedadlá alebo plánovať službu podľa nabíjačky, vozidlo prestáva byť plnohodnotným pracovným nástrojom.
Presne preto ozbrojené a záchranné zložky tlačia elektrifikáciu skôr do podporných, veliteľských a menej kritických rolí než do úplne prvej línie. Tento prístup vidno v armáde, v zdravotnej službe aj pri hasičoch.
To však neznamená úplné nie
Elektromobily majú v týchto flotilách miesto. Dávajú zmysel tam, kde vozidlo jazdí po známom okruhu, vracia sa do zázemia, nemá extrémne zaťaženie a nenesie rozhodujúcu časť zásahu. Spor teda nestojí medzi modernou technikou a konzervativizmom. Stojí medzi ideálnym scenárom na prezentácii a tvrdou služobnou realitou.
