Prečo sa kamióny predbiehajú na diaľnici?
Termíny sú nastavené tak, že pri čo i len minimálnom zdržaní hrozia sankcie alebo strata zákazky. Kolóny, nehody, nekonečné čakanie na nakládku či vykládku – to všetko vodič prežíva s vedomím, že každá minúta sa počíta. Neraz sa stane, že sa nestihne dostať v piatok a často ani v sobotu domov, takže zmešká rodinnú oslavu či inú dôležitú udalosť. Práve preto sa kamióny predbiehajú na diaľnici, aj keď je to zakázané. 20-minútový rozdiel na konci dňa môže rozhodnúť, či vodič strávi víkend doma alebo na parkovisku ďaleko od rodiny. To všetko zvyšuje frustráciu a pocit, že práca berie nielen energiu, ale aj osobný život.
Ak chceme, aby sa psychická záťaž znížila, firmy musia plánovať trasy realistickejšie a nevytvárať tlak, ktorý vodičov tlačí na hranicu možností.
Samota a pohŕdanie
Život na cestách znamená odlúčenie od rodiny. Vodiči sú doma často len pár dní v mesiaci, niektorí dokonca len raz za niekoľko týždňov. Osamelosť sa podpisuje na psychike.
Jediný medziľudský kontakt počas týždňov na cestách je často len dispečer, úradníci na colnici alebo skladníci pri nakládke. Mnohí z nich sa však k vodičom správajú bez rešpektu, arogantne a dávajú im jasne pocítiť, že sú „tí poslední“. Takáto „socializácia“ situáciu vôbec nezlepšuje. Práve naopak, ešte viac prehlbuje pocit izolácie a menejcennosti.
Riešením by mohli byť kratšie cesty a lepšia organizácia práce, aby vodiči mohli tráviť viac času s rodinou. Dôležitá je aj dostupnosť kvalitného internetového pripojenia na parkoviskách, ktoré umožní aspoň pravidelný kontakt cez videohovory.
Tlak na výkon
Mnohé firmy stále hodnotia vodičov len podľa počtu kilometrov a rýchlosti doručenia. Týmto prístupom im dávajú najavo, že sú pre nich len spotrebný materiál s plánovanou životnosťou.
Ak má byť profesia dlhodobo udržateľná, zamestnávatelia musia zmeniť prístup. To znamená brať vodičov ako ľudí, nielen ako čísla v tabuľke. Férové odmeňovanie, transparentná komunikácia a pochopenie pre nepredvídané situácie sú kľúčom k zlepšeniu.
Tabuizovaná téma
O psychických problémoch sa medzi vodičmi takmer vôbec nerozpráva. Priznať vyčerpanosť, depresiu, úzkosť či vyhorenie je často vnímané ako slabosť. V prostredí, kde prevláda obraz „tvrdých chlapov“, je téma duševného zdravia stále tabu.
Aj tu sa však dá veľa zmeniť. Potrebné sú osvetové kampane a programy psychologickej podpory, ktoré by ukázali, že starostlivosť o duševné zdravie nie je slabosť, ale základ bezpečného a zodpovedného prístupu k práci.
Čo by sa malo zmeniť:
- Flexibilnejšie plánovanie trás, ktoré zohľadní realitu na cestách aj osobný život.
- Podpora zo strany firiem v podobe psychologického poradenstva.
- Investície do infraštruktúry – bezpečné a kvalitne vybavené odpočívadlá, kde si vodiči naozaj oddýchnu.
- Otvorená diskusia o psychickom zdraví bez stigmatizácie.
Psychické zdravie profesionálnych vodičov si vyžaduje rovnakú pozornosť ako technický stav vozidiel či dodržiavanie predpisov. Ak sa o ňom nebude hovoriť a nepodniknú sa konkrétne kroky vedúce k zlepšeniu situácie, rizikom nebude iba ešte väčší nedostatok vodičov, ale aj bezpečnosť na cestách.
Odpovedalo 0 ľudí
Obrázky v tomto článku nie sú reálne fotografie, ale počítačom vytvorené ilustrácie.
