Pravidelná údržba a čistenie ciest sú spojené s počiatkami moderných asfaltiek a tento typ služieb vznikol na popud rýchlejšej a bezpečnejšej dopravy. V časoch minulých sme prišli na to, že na čerstvo napadanom snehu je síce trakcia pneumatík pomerne slušná, ale dlho nevydrží. Už pri druhom či treťom prejazde sa súvislá vrstva naruší a v novej ujazdenej stope to šmýka výrazne viac. A práve tieto praktické skúsenosti nás donútili uvažovať o nutnosti snehovú pokrývku čo najskôr odstrániť. Ak to totiž neurobíte, kvôli kolísaniu teplôt a tlaku pneumatík sa začne povrchová vrstva najprv rozpúšťať a následne mrznúť. A to je hotová pohroma. Jej odstraňovanie je totiž náročné i zdĺhavé. Úloha cestárov je preto relatívne jednoduchá – čo najrýchlejšie zabezpečiť zjazdnosť ciest. Aby bolo niečo také možné, majú k dispozícii rôzne prostriedky a mechanizáciu.
Základom spomínanej údržby je dnes už overená metóda preventívnej aplikácie posypovej soli. V porovnaní s tou bežnou kuchynskou nejde o jemný prášok, ale nahrubo rozdrvenú a zomletú kamennú soľ s malým podielom ďalších anorganických solí (napríklad chloridu vápenatého). Práve tieto väčšie častice majú pri dopade na vozovku dostatočnú rýchlosť, aby v kombinácii so správne nastaveným mechanizmom sypača pokryli minimálne jeden jazdný pruh. Prechádzajúce vozidlá soľ z cesty neodstránia, ale naopak vtlačia ju do medzier a spár, kde sa pri snežení postupne rozpúšťa a nedovolí vode zamrznúť.
Ďalšou možnosťou je postrek tekutými látkami, ako je napríklad etylén-glykol či rôzne typy alkoholov. Ich výhodou je rýchle pôsobenie, schopnosť v krátkom čase narušiť i hrubú vrstvu poľadovice a nezanedbateľné je tiež to, že na rozdiel od solí nemajú na karosérie aut taký korozívny účinok. Háčik je v tom, že sú výrazne drahšie, takže sa používajú vo veľmi obmedzenom množstve a najčastejšie sa s nimi môžete stretnúť napríklad na pristávacích dráhach letísk.
Ťažká technika s pluhmi prichádza na scénu, až keď je na to skutočný dôvod. Teda pri intenzívnom snežení, ktoré na ceste vytvára súvislú vrstvu. Správny moment nasadenia odhŕňačov vyhodnocuje dispečing príslušnej správy ciest na základe okamžitého stavu, predikcie teploty a počasia, hustoty premávky, respektíve miery posledného posypu.
Aby nasadenie pluhov dávalo zmysel, mala by posypová soľ na sneh istý čas pôsobiť, aby sa dostala až do tých najspodnejších vrstiev. Ak by sa tak nestalo, odhŕňače by ju odhodili ku krajnici a uprostred cesty by opäť ostal len „neošetrený“ sneh, ktorý by prekrývali ďalšie a ďalšie snehové vločky. Samozrejme pri hustom snežení a rýchlej tvorbe závejov kvôli vetru je nutné cestu prehrnúť bez ohľadu na to, či soľ stihla preniknúť až k asfaltu alebo nie, každopádne potrebné množstvo soli dokáže na ceste priebežne dopĺňať kombinácia pluh-sypač.
Nároky na vodičov odhŕňačov sú vskutku vysoké. Obsluha musí byť schopná vyhodnotiť množstvo faktorov a premenných, mala by si pamätať objem aplikovaného posypu pri poslednom prejazde a brať do úvahy zmenu intenzity zrážok v závislosti na konkrétnom mieste a čase. Náročná na koncentráciu je aj samotná obsluha pluhu. Ten má v závislosti od prevedenia hmotnosť 690 až 1300 kg. Dokážete si to predstaviť? Sedíte za volantom nákladiaku, ktorý má pred predným nárazníkom dodatočne namontovanú konštrukciu s hmotnosťou osobného automobilu. Nesmiete ju spustiť príliš nízko, aby ste nepoškodili asfalt, ani radlicu. Ak bude naopak príliš vysoko, nesplníte svoju úlohu – sneh ostane na ceste.
Neúprosná fyzika
A teraz si do toho všetkého predstavte sily, ktoré na odhŕňač začnú pôsobiť pri zábere. Niet divu, že potrebujete dlhoročnú prax, bohaté skúsenosti a maximálnu koncentráciu, ak chcete, aby bolo možné považovať vašu prácu za skutočne perfektne odvedenú. Nehovoriac o tom, že je nutné prispôsobiť techniku jazdy použitej radlici, ktorá môže odhŕňať sneh do jednej strany alebo oboch v prípade šípovitého profilu. Náročnejšie sú tie prvé, pretože výsledný vektor sily sa snaží vytlačiť vozidlo zo stopy. Stačí chvíľa nepozornosti a stroj môže skončiť v priekope.
Kvôli zmierneniu opotrebenia radlíc sa v ich spodnej častí používajú buď odpružené kovové prvky alebo je celá spodná časť lišty vyrobená z tvrdej gumy. Tieto úpravy však chránia vozidlo pred poškodením. Nezaručujú, že sa vodičovi podarí cestu očistiť dokonale. To vo väčšine prípadov nie je možné. Napríklad rýchla jazda kvalite odstránenia snehu a námrazy (vďaka vyššej dynamike) síce prospieva a vďaka nej sa dá rozbiť aj tvrdý ľad, ale vodič tým výrazne viac riskuje stratu kontroly nad autom.
Obsluha odhŕňačov zápasí s týmito silami prakticky permanentne, častokrát vo veľmi náročných klimatických podmienkach a v noci, aby sme mali rannú cestu do práce, na hory či za všednými povinnosťami voľnú. Nie vždy sa tak stane a v takých prípadoch ľahko zabúdame, že cestári nemajú teleport. Ich rajóny sú rozsiahle a pri priemernej rýchlosti okolo 35 km/h, nutnosti dodržiavať povinné prestávky a zastavovať na tankovanie či doplnenie posypového materiálu, nemôžu byť všade. Preto by som rád dodal: Buďme radi, že sú tu stále ľudia, ktorí pracujú v čase, keď my sladko spíme, aby sme sa aj ráno dostali tam, kam potrebujeme.
Odhŕňače sú v tejto chvíli už pripravené.
