Obytná Tatra je auto, o ktorom aj dnes sníva veľa cestovateľov. Nikdy to však nebola lacná záležitosť a dostať sa k nejakej vyžadovalo nielen vysokú dávku šťastia, ale aj patričné finančné zabezpečenie a skúsenosti. Práve tie sú pre mnohé firmy zaoberajúce sa prestavbami tajným know-how s nevyčísliteľnou hodnotou. Overenie použiteľnosti a odolnosti jednotlivých konštrukčných riešení v praxi sú preto neoceniteľnými „komoditami“, ktoré si ani jedna špecializovaná spoločnosť nekúpi za žiadne peniaze sveta. Vagónka Studénka sa svojho času pustila aj do nadstavby legendárnej Tatry 815 GTC slúžiacej na známu expedíciu okolo sveta, nikto však vtedy ešte ani netušil, v koľkých obytných Tatrách nakoniec skúsenosti z tejto výpravy uplatnia.

Legendárna Tatra 815 GTC slúžila aj ako "testovacia" základňa pre budúcu sériovú výrobu obytných nákladných áut.

Sibírbus, Tatrabus, Safaribus, aj obytný náves

Po politickom prevrate v roku 1989 sa situácia v Čechách aj na Slovensku radikálne zmenila. Ľudia mali iné starosti a tak sa nakoniec expedícia Tatra okolo sveta skončila v tichosti a nezískala toľko mediálneho ohlasu, ako by si zaslúžila. To však neznamená, že všetko to úsilie okolo vyšlo navnivoč. Naopak, Vagónka Studénka sa medzičasom síce pretransformovala tiež, no v jej výrobnom programe sa v druhej polovici 90. rokov začali objavovať ďalšie upravené Tatry. A rovnako ako v prípade T815 GTC šlo poväčšine o expedičné špeciály.

Safaribus bol pôvodne určený na prepravu VIP novinárov medzi etapami Rally Paris-Dakar.

Studénka tak postupne vyprodukovala napr. Sibírbus, Tatrabus a niekoľko ďalších zaujímavých nadstavieb, medzi ktorými vynikal najmä Safaribus. A nie je bez zaujímavostí, že nadstavby využívali skúsenosti nadobudnuté najmä dlhodobým užívaním konštrukčných úprav na legendárnej Tatre 815 GTC. Safaribus vznikol v niekoľkých exemplároch, ktorého pôvodným účelom mala byť preprava novinárov medzi jednotlivými etapami Rally Paris-Dakar. Jeho obytná nadstavba preto viezla 24 pohodlných sedadiel pre novinárov, dve miesta pre miestny doprovod, nádrž na 1000 l pitnej vody, čističku vody, elektrocentrálu, rozvod na 230 V a kuchyňu s teplou vodou, plynovým varičom so štvoricou horákov, chladničkou a mrazničkou. V zadnej časti nechýbala ani kúpeľňa, WC a šatňa.

Na podvozkoch Tatry vznikali aj skromnejšie "lesobusy" určené na prepravu ľudí menej prístupným terénom.

Safaribus bol dlhý 10,7 m, podvozok Tatra 815 6x6 uniesol v jeho prípade celkovú hmotnosť 22 t a v prípade potreby dosiahol max. rýchlosť až 120 km/h. Objem naftových nádrží pritom umožňoval dojazd na jedno natankovanie až 2000 km. Projekt nakoniec tak zaujal, že z neho vzniklo niekoľko exemplárov pre dobrodruhov a cestovné kancelárie. Myšlienka obytnej Tatry pritom žije dodnes a úpravami kopřivnických špeciálov sa stále zaoberá hneď niekoľko svetových výrobcov nadstavieb. Zdá sa tak, že obytná Tatra zostáva aj po rokoch veľmi populárnym fenoménom.