Legendárny autobus Karosa Š 11 patril už počas výroby medzi veľmi obľúbené autobusy, ktoré dlhé roky vozili obyvateľov nielen Československa, ale aj mnohých iných krajín, kde sa s obľubou vyvážal. Práve to bolo pre vtedajšie štátne zriadenie dôležité, z exportu totiž pochádzali veľmi dôležité príjmy. A tie sa z času na čas použili na nákup zahraničných licencií, či technológií používaných nielen strojárskym priemyslom. Z dnešného pohľadu trvala kariéra modelu Š 11 dlhých desať rokov, v čase výroby však šlo skôr o pomerne krátke obdobie. Napriek tomu sa ich stihlo vyrobiť veľké množstvo pre domáce obyvateľstvo, aj potreby exportu. Pre úplnosť však dodajme, že v malých množstvách vznikali modely Š 11 už od roku 1965.
Dlhšie sa už nedalo
Veľkosériová výroba Karosy Š 11 sa naplno rozbehla až v roku 1971 a treba uznať, že počas svojho aktívneho života prešiel autobus výraznými vylepšeniami. Tie boli dané jednak potrebou šetriť peniazmi, aj niektorými surovinami, ale aj požiadavkami vodičov a prevádzkovateľov. „Ešelka“ sa tak počas výroby reálne zlepšovala a skvalitňovala (česť výnimkám daným politickými záväzkami ČSSR odoberať niektoré komponenty od „spriatelených“ krajín Východného bloku). Najviditeľnejšou zmenou bol prechod od vlnitých hliníkových bočníc na oceľové rovné plechy, podstatne sa však zlepšilo aj nezávislé naftové vykurovanie, narástol výkon ležatého, v strede umiestneného motora a delené nárazníky sa zmenili za nedelné (vpredu aj vzadu). Zmien v konštrukcii a dizajne však bolo podstatne viac.
Karosa Š 11 prvýkrát priniesla pneumatické pruženie, samonosnú karosériu, alebo napríklad aj nezávislé zavesenie predných kolies.
Určitou zaujímavosťou je, že vtedy nový model Karosa Š 11 začali vyrábať v úplne novom montážnom závode, ktorý postavili v priebehu štyroch rokov (1966 – 1970), vrátane vlastných energetických zdrojov. Jeho výhodou bola najmä relatívne veľká denná kapacita 14 autobusov za deň. V období rokov 1965 – 1981 tak nakoniec vo Vysokom Mýte postavili až 26 544 kusov. Každý piaty autobus pritom zamieril na exportné trhy. Najväčšími odberateľmi modelu Š 11 boli Maďarsko, Vietnam, Rumunsko, Poľsko a Mongolsko. Vo výrobe by mohla zostať Karosa Š 11 ešte dlhšie, problém však bola obmedzená kapacita a nemožnosť výroby viacerých modelových radov naraz. Medzičasom totiž vznikla moderná hranatá Karosa 700 a aby ju mohli vo Vysokom Mýte vyrábať, museli bezpodmienečne ukončiť výrobu obľúbenej Š 11. Stalo sa tak presne v lete 1981, kedy počas celozávodnej dovolenky prestavali výrobné linky, aby po dovolenke začali so sériovou výrbou modelu 700. Posledné exempláre modelu Š 11 vyrobili v júni 1981.