Rebríček nehodnotil kvalitu dopravy
Greenpeace Central and Eastern Europe porovnal 27 členských štátov EÚ, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko a Nórsko. Do celkového výsledku zarátal dostupnosť a rozsah dlhodobých sieťových lístkov s váhou 30 %, ich cenu po zohľadnení cenovej úrovne krajiny s váhou 40 %, sociálne zľavy s váhou 20 % a sadzbu DPH s váhou 10 %.
Nejde o oficiálny rebríček Európskej únie ani Eurostatu, ale o analýzu mimovládnej organizácie, ktorá otvorene presadzuje celoštátne „klimatické lístky“. Jej poradie preto vyjadruje, ako sa jednotlivé krajiny približujú práve k tejto predstave.
Frekvenciu spojov, dochvíľnosť, kvalitu vozidiel, bezbariérovosť, dostupnosť zastávok ani prevádzkový čas autori neposudzovali. Slovensko preto neskončilo na 24. mieste pre zlé autobusy či vlaky, ale pre nastavenie a ceny dlhodobých cestovných lístkov.
Pri presnom čítaní výsledkov tiež neplatí, že ide o piatu najhoršiu krajinu. Slovensko sa delí o 24. miesto s Francúzskom a Talianskom, takže patrí medzi 7 najslabšie hodnotených štátov. Dokonca menej bodov získali Litva, Nórsko, Grécko a Fínsko.
Päť bodov zachránili bezplatné vlaky
Slovensko získalo všetkých 5 bodov vďaka bezplatnému cestovaniu vo vlakoch ZSSK pre vybrané skupiny detí, žiakov, študentov a dôchodcov. V ďalších troch hodnotených oblastiach nezískalo ani bod.
Krajine chýba cenovo dostupný mesačný alebo ročný lístok, ktorý by umožnil neobmedzene využívať väčšinu vlakov, regionálnych autobusov aj MHD naprieč Slovenskom. Sadzba DPH na vnútroštátnu verejnú dopravu navyše od roku 2025 vzrástla z 20 % na 23 %. Greenpeace pritom nepridelil v daňovej kategórii žiadne body štátom so sadzbou 15 % a vyššou.
Od júla 2026 zjednodušuje kombinované cestovanie Národný integrovaný cestovný lístok, ktorý si cestujúci kupujú cez aplikáciu Cyril. Ten však spája potrebné lístky na vybranú cestu do jedného cestovného dokladu. Nejde o celoštátny paušálny lístok na neobmedzené cestovanie počas mesiaca alebo roka, aký sledovala metodika Greenpeace.
Bratislava patrí do prvej tretiny
Opačný obraz ponúka hodnotenie hlavných miest. Bratislava získala 85,8 bodu a obsadila 10. miesto z 30 metropol. Bežný ročný lístok pre mestské zóny 100 a 101 stojí 263 eur, teda približne 72 centov na deň.
Oproti sume 199 eur, s ktorou pracoval rebríček v roku 2023, cena vzrástla o 32,2 %. Greenpeace označil tento rozdiel za štvrté najväčšie zdraženie medzi sledovanými metropolami a najväčšie v strednej a východnej Európe. Bratislava preto klesla z 5. na 10. miesto. Relatívne priaznivá cena a široké sociálne zľavy ju však udržali v prvej tretine rebríčka.
Čím teda Slovensko zaostáva? Rebríček mu vyčíta tri veci: chýbajúci cenovo dostupný celoštátny mesačný alebo ročný lístok, obmedzený rozsah dlhodobých sieťových lístkov a 23 % DPH. O kvalite vozidiel, hustote spojov ani dochvíľnosti tento výsledok nič nehovorí.
FOTO: ilustračné
