Elektrifikácia dopravy je podľa cesty nastavenej Európskou úniou jedinou možnosťou, ako splniť naplánované záväzky a zvládnuť prechod od spaľovacích motorov k lokálne bezemisnej doprave. Tú zvládneme pomocou batériových elektromobilov, či vodíkových áut s palivovými článkami (stále častejšie sa však hovorí aj o priamom spaľovaní vodíka). Aby však Slovensko transformáciu smerom k elektromobilite zvládlo, súrne potrebuje aj patrične robustnú nabíjaciu infraštruktúru. A k nej patrí aj sieť verejných nabíjacích staníc. Ich plánovaný počet je súčasťou revízie Akčného plánu rozvoja elektromobility (2024) vypracovaný aktuálnou vládou. Odborníci však upozorňujú na vážnu chybu v nových plánoch.
Slovensko na chvoste EÚ
V akčnom pláne z roku 2023 bol stanovený cieľ postaviť na Slovensku minimálne 228 ultrarýchlonabíjacích staníc na diaľniciach a rýchlostných cestách. Ten sa nijako nezmení ani v jeho aktualizovanej verzii v roku 2024. A to je vážny problém, varujú odborníci. Achillovou pätou Akčného plánu rozvoja elektromobility zostáva malý počet plánovaných nabíjačiek. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) aj Združenie cestných dopravcov (ČESMAD) v pripomienkovom konaní apelovali, že je potrebný takmer dvojnásobok nabíjacích bodov. Ich počet v úsekoch transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) žiadali navýšiť na minimálne 400. Ministerstvo hospodárstva ich návrhy odmietlo a označilo za nezrealizovateľné. Argumentovalo pritom časovým rámcom Plánu obnovy a odolnosti, ako aj „disponibilnými finančnými zdrojmi na toto opatrenie“.
Aktualizovaný dokument obsahuje 16 opatrení rozdelených na tri hlavné skupiny – finančné, legislatívne a podporné. Rátajú napríklad s dotáciou na kúpu ekologických vozidiel, úpravou distribučných taríf, zmenami v pravidlách účtovania nabíjania firemných vozidiel či s národnou sieťou ultrarýchlych nabíjacích staníc. Práve pri tých narážame na problém. Slovensko vo výstavbe nabíjacích staníc momentálne zaostáva za európskym priemerom.
Čakajme problémy
Viaceré organizácie, ktoré apelovali na vládu v pripomienkovom konaní, spomenuli, že nedostatočným pokrytím nabíjačiek na cestách si Slovensko zarába na problémy. Hovoria, že okrem prekážok v samotnej elektrifikácii dopravy nám to môže sťažiť cestu k dosiahnutiu klimatických cieľov, ku ktorým sme sa zaviazali. Zamestnávatelia vysvetľujú, že ak nebude k dispozícii dostatočný počet nabíjacích bodov, ovplyvní to aj čas dodania tovaru alebo prepravy ľudí. To povedie k zhoršeniu komfortu obyvateľstva aj zvýšeniu ceny prepráv, ktorú v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Aj preto trvali na navýšení bodov v sieti TEN-T minimálne na 400. „Každé parkovacie miesto určené pre nákladné vozidlá a autobusy v sieti TEN-T by malo byť vybavené nabíjacou stanicou,“ dodala hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová. S nutnosťou urýchliť výstavbu infraštruktúry súhlasí aj Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA): „Je to aj psychologicky veľmi dôležité, najmä pre komfort šoférov pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti,“ uviedol riaditeľ SEVA Patrik Križanský.
Kým na slovenských cestách jazdia takmer výlučne naftové nákladné autá a autobusy, nedostatok verejných rýchlonabíjačiek pre nákladnú dopravu nevnímame ako zásadný problém. S pribúdajúcim počtom elektrických kamiónov na cestách však bude rastúci počet nabíjacích bodov popri hlavných cestných ťahoch kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim nielen objem tranzitnej dopravy, ale aj vnútroštátnej prepravy tovarov a ľudí. Ak preto na novú situáciu Slovensko nezareaguje včas a s patričným predstihom, môže sa mu stagnácia podpory elektromobility v konečnom dôsledku veľmi draho vypomstiť.
zdroj: Euractiv
