Namiesto úspor dvojnásobné výdavky
Ministerstvo dopravy aj Národná diaľničná spoločnosť verejne tvrdili, že nový model elektronického mýta prinesie výrazné zlacnenie. Očakávali masívny presun dopravcov na európske mýto EETS a postupný útlm národného systému.
Tieto výpočty zlyhali. Do EETS prešlo približne 60 percent dopravcov, nie 90 percent, s ktorými štát pracoval. Zvyšok zostal v starom systéme SkyTollu. Výsledok znamená súbežné financovanie dvoch systémov, ktoré štát sám označoval za neefektívne.
CzechToll navýšil rámcovú cenu
CzechToll vysúťažil zmluvu na 5 rokov s jednotkovou cenou 28 miliónov eur ročne. Po roku Národná diaľničná spoločnosť priznala náklady až 52,5 milióna eur.
Nárast na takmer dvojnásobok zdôvodnili nutnosťou implementácie novej legislatívy, ktorá v čase vyhlásenia tendra na nový mýtny systém neexistovala. Jednotkové ceny síce ostali rovnaké, ale s ohľadom na nutnosť dodania vyššieho počtu palubných jednotiek, než zadávateľ predpokladal, navýšili celkovú rámcovú cenu.
Transpozícia európskej smernice do slovenskej legislatívy viedla k výrazne vyššiemu výberu mýta, než bol pôvodný odhad. Zároveň sa v praxi ukázalo, že reálny zásah EETS je nižší, než štát očakával. To si žiada vyšší objem služieb národného poskytovateľa aj dodanie vyššieho počtu palubných jednotiek. Oba faktory majú priamy dopad na rozsah poskytovaných služieb spoločnosťou CzechToll. Uzavreté dodatky k zmluve technicky upravujú cenu a parametre zmluvy tak, aby zodpovedali novej legislatíve a skutočnému rozsahu poskytovaných služieb.
SkyToll zostal, hoci mal skončiť
Starý mýtny systém mal po zavedení nového modelu postupne stratiť význam. Namiesto toho SkyToll naďalej inkasuje milióny eur ročne. Štát tak udržiava v chode riešenie, ktoré sám roky kritizoval ako predražené.
Takýto postup neguje celý zmysel reformy mýta. Ak by štát počítal s reálnym správaním dopravcov, nikdy by nemohol prezentovať zlacnenie.
Pätnásť rokov bez vlastníctva a kontroly
Od zavedenia elektronického mýta v roku 2009 zaplatilo Slovensko na jeho vybudovanie a prevádzku stovky miliónov eur. Napriek tomu štát systém nevlastní a nemá nad ním plnú kontrolu.
Pri tomto objeme financií ide o strategické zlyhanie. Krajiny v okolí elektronické mýto vlastnia alebo prevádzkujú prostredníctvom štátnych podnikov. Slovensko si vybralo cestu trvalej závislosti od súkromných firiem.
Neznáme čísla po pätnástich rokoch
Národná diaľničná spoločnosť nevie presne povedať, koľko z každého vybraného eura z mýta spotrebuje samotná prevádzka systému. Bez tohto údaja neexistuje žiadna seriózna kontrola efektívnosti.
Ak štát po pätnástich rokoch nedokáže zverejniť základnú nákladovosť projektu, nejde o technický problém, ale o systémové zlyhanie riadenia.
Dopravcovia financujú nefunkčný model
Dopravcovia platia mýto povinne. Nemajú možnosť ovplyvniť, komu a v akej výške štát posiela peniaze. Každý rok tak financujú systém, ktorý dlhodobo neplní deklarované ciele.
Mýto na Slovensku dnes nepredstavuje moderný nástroj financovania infraštruktúry, ale drahý mechanizmus, ktorý dlhodobo presúva verejné peniaze k súkromným prevádzkovateľom. Bez vlastníctva systému a bez transparentných čísiel sa tento stav nemá ako zmeniť.
