Dekarbonizácia už nie je len politická téma
Európska cestná doprava stojí pred zmenou, ktorú dopravcovia nemôžu ignorovať. Zákazníci čoraz viac sledujú uhlíkovú stopu prepravy a Európska únia sprísňuje pravidlá pre emisie CO2 pri ťažkých úžitkových vozidlách. Do hry vstupujú aj nové požiadavky na udržateľnosť.
Problém však nespočíva v tom, či dopravcovia chcú znižovať emisie. Podľa prieskumu spoločnosti Eurowag považujú dekarbonizáciu za jednu z hlavných priorít a dôležitý faktor budúcej konkurencieschopnosti. Otázka znie inak. Môžu si tento prechod reálne dovoliť?
Západ má náskok, stred Európy platí viac
Riziko dvojrýchlostnej dekarbonizácie vzniká najmä preto, že európske krajiny nemajú rovnaké štartovacie podmienky. Dopravcovia v západnej Európe často pôsobia na trhoch s lepšou nabíjacou infraštruktúrou, širšou ponukou alternatívnych palív a silnejšou podporou pre obnovu vozových parkov.
Dopravné firmy v strednej a východnej Európe však čelia tvrdšej realite. Nízkoemisné nákladné vozidlá majú vysokú obstarávaciu cenu, infraštruktúra zaostáva a dopravcovia nepoznajú všetky budúce pravidlá, podľa ktorých budú musieť investovať. Pri medzinárodnej doprave pritom súťažia na rovnakom trhu ako firmy zo západnej Európy.
Prezident ČESMAD Slovakia Pavol Piešťanský upozorňuje, že slovenskí dopravcovia majú pripravenosť dekarbonizovať, no v praxi narážajú na vysoké počiatočné náklady, nedostatočnú infraštruktúru a neistotu okolo regulácie. Ak sa podmienky v Európe viac nezjednotia, dopravcovia zo strednej a východnej Európy môžu stratiť konkurencieschopnosť voči západným trhom.
Diesel zatiaľ jasne dominuje
Napriek rastúcemu tlaku zostáva realita vozových parkov jednoznačná. Dieselové nákladné autá stále tvoria viac než 95 % ťažkých úžitkových vozidiel vo všetkých európskych krajinách. Nízkoemisné riešenia rastú, ale z veľmi nízkeho základu.
Podľa údajov uvedených v podkladoch bolo v roku 2024 v EÚ registrovaných viac než 15-tisíc elektrických nákladných vozidiel a približne 170 nákladných vozidiel na vodíkový pohon. V celkovom vozovom parku to predstavovalo len približne 0,25 %. V roku 2025 pribudlo viac než 12 800 nových elektrických nákladných vozidiel, čo znamenalo 4,2 % všetkých registrácií.
Tieto čísla ukazujú, že elektrické a vodíkové nákladné autá už nepatria len do testovacej fázy. Zároveň však jasne naznačujú, že masová výmena dieselových vozidiel sa zatiaľ nezačala.
Prepravca potrebuje návratnosť, nie len ambíciu
Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Eurowag, Martin Vohánka, upozorňuje, že dopravné spoločnosti čelia tlaku zákazníkov aj regulátorov, no prechod na nízkoemisné riešenia zostáva pre mnohé firmy finančne aj prevádzkovo náročný. Podľa jeho slov nemožno očakávať rozšírenie dekarbonizácie, ak nebude zisková.
Dopravca si nemôže kúpiť drahé vozidlo len preto, že dobre vyzerá v environmentálnej stratégii zákazníka. Musí ho vedieť nasadiť do prevádzky, nabiť alebo natankovať, zaplatiť šoféra, zvládnuť prestoje a zároveň zarobiť na splátky.
Pre firmy s nízkymi maržami môže nesprávne načasovaná investícia znamenať vážny problém. Najmä ak konkurent v inej krajine získa dotáciu, lacnejšiu energiu alebo lepšie podmienky na prevádzku rovnakého vozidla.
Energetika hrá proti časti Európy
Rozdiely medzi regiónmi nevidno len na počte nabíjacích staníc. Dôležitú úlohu zohráva aj energetický mix. Krajiny strednej a východnej Európy vo väčšej miere závisia od fosílnych palív a majú nižší podiel obnoviteľných zdrojov energie než viaceré západné trhy.
To komplikuje elektrifikáciu dopravy z dvoch dôvodov. Prvým sú náklady. Druhým je samotný environmentálny efekt. Ak elektrické nákladné vozidlo jazdí v krajine s menej čistou výrobou elektriny, výsledná úspora emisií nemusí vyzerať rovnako ako v štáte s vyšším podielom obnoviteľných zdrojov.
Aj preto časť odvetvia upozorňuje, že cesta k nižším emisiám nemusí stáť iba na batériovej elektrifikácii. V hre zostávajú aj dekarbonizované palivá, HVO, biometán, vodík či kombinácia rôznych riešení podľa typu prepravy.
Hrozí nová konkurenčná priepasť
Viceprezident spoločnosti Eurowag pre dekarbonizáciu CRT, Matthias Maedge, varuje, že nerovnomerné tempo dekarbonizácie môže vytvoriť výrazné konkurenčné nerovnováhy. Dopravcovia na vyspelejších trhoch môžu získať výhodu, zatiaľ čo firmy v strednej a východnej Európe absolvujú zložitejší a drahší prechod.
Pre slovenského dopravcu to nie je vzdialená bruselská debata. Ide o otázku, či bude vedieť ponúknuť zákazníkovi nízkoemisnú prepravu za cenu, ktorá mu dáva ekonomický zmysel. Ak sa z dekarbonizácie stane len ďalšia nákladová položka bez kompenzácie v sadzbách, dopravcovia s horšími podmienkami budú ťahať za kratší koniec.
ZDROJ: Eurowag
FOTO: ilustračné
