Prečo jazdia preťažené?
Moderné sanitky vznikajú z bežných dodávkových podvozkov, ktoré výrobca kategorizuje prevažne ako vozidlá triedy N1. Táto kategória počíta s maximálnou prípustnou hmotnosťou 3,5 tony, aby ich bolo možné riadiť s vodičským oprávnením skupiny B.
Problém nastáva vo chvíli, keď sa na základný podvozok doplní:
- zdravotnícka skriňová nadstavba,
- pevné kotviace systémy,
- nosidlá a závesné konzoly,
- prístrojová technika a zásobníky.
Po kompletnom vybavení ostáva pre posádku, pacienta, palivo a prevádzkový materiál často už len 150–250 kilogramov. To je pri reálnej službe nedostatočné.
Vplyv výbavy na hmotnosť
Vývoj techniky zvyšuje bezpečnosť pacientov, no zároveň dramaticky pridáva kilogramy. Medzi najťažšie položky patria:
- elektrické nosidlá s výsuvným mechanizmom,
- ventilátory a defibrilátory s napájaním,
- sústavy kyslíkových fliaš a rozvodov,
- batériové systémy pre autonómne napájanie výbavy,
- klimatizované transportné lôžka.
Samotné elektrické nosidlá môžu vážiť viac než 120 kg, kým kompletná technická výbava interiéru dokáže pridať aj 400–600 kg.
Riziko pre posádku aj pacientov
Keď sanitka jazdí preťažená, menia sa aj jej jazdné vlastnosti Vodič musí počítať s tým, že:
- brzdná dráha je citeľne dlhšia,
- vozidlo sa v zákrutách viac nakláňa a horšie reaguje,
- podvozok trpí rýchlejším opotrebovaním,
- brzdy dosahujú vyššie teploty a rýchlejšie degradujú.
Legislatívny problém spočíva v tom, že vodič zodpovedá za hmotnosť vozidla, aj keď ju reálne nemôže ovplyvniť. V niektorých krajinách za to hrozia pokuty, čo vytvára absurdnú situáciu, v ktorej je vodič sankcionovaný za technickú realitu.
Normy vs realita
Podvozky kategórie N1 boli navrhnuté pre klasickú dodávku, nie pre sanitku s tonou techniky. Normy sa pritom dlhodobo nemenia, hoci výbava je čoraz výkonnejšia a ťažšia.
Výsledok:
- povolená hmotnosť ostáva rovnaká,
- technológie pribúdajú,
- rezervy pre posádku a pacienta sa zmenšujú.
Kým výrobcovia zdravotníckych nadstavieb volajú po prechode na robustnejšie podvozky, prevádzkovatelia sanitiek často uprednostňujú lacnejšie riešenia, ktoré však pri dnešnej výbave narážajú na technické limity.
Dá sa to riešiť?
Teoreticky existujú tri riešenia:
Prechod na podvozky kategórie N2
Vyššia povolená hmotnosť umožní bezpečnú integráciu výbavy, no vyžaduje vodičské oprávnenie skupiny C1.
Optimalizácia výbavy
Záchranári často vozia duplicitné prístroje alebo vybavenie, ktoré sa v praxi využíva minimálne. Časť vybavenia možno nahradiť ľahšími modulmi či zdieľanými systémami.
Vývoj ľahších materiálov
Výrobcovia pracujú na kompozitných skrinkách, tenkostenných rámoch a batériách s vyššou hustotou energie, ktoré dokážu znížiť desiatky kilogramov.
Spoľahlivosť
Záchranári hlásia, že už po prvých rokoch prevádzky musia riešiť:
- poškodené pružiny a tlmiče,
- nadmerné opotrebenie pneumatík,
- deformácie silentblokov,
- nepravidelné opotrebenia brzdových kotúčov.
Preťažené sanitky navyše trávia viac času v servise, čo znižuje dostupnosť vozidiel v regiónoch a predlžuje reakčné časy záchranných tímov.
Budúcnosť sanitiek
Výrobcovia zdravotníckych nadstavieb už dnes testujú odľahčené interiéry a modulárne riešenia. Zároveň sa očakáva:
- postupný prechod na podvozky s vyššou nosnosťou,
- vznik legislatívy, ktorá zohľadní reálnu výbavu sanitiek,
- nové koncepcie elektrických sanitiek s batériami mimo hlavného interiéru, aby sa rozložila hmotnosť.
Kým sa zmeny zavedú, bude realitou to, že sanitky jazdia preťažené a záchranári musia pracovať s vozidlami, ktoré sú na hranici možností podvozka od prvého dňa služby.
