S dodávkovými autami v Čechách a na Slovensku to kedysi bola jasná záležitosť. Všetky potreby pokrývala domáca Škoda 1203 a pomyslenie na nejaký iný typ nebolo mysliteľné. A nebodaj na lepší už vôbec nie. Výnimkou bol síce veľmi dobrý dvojtaktný Barkas B1000, lenže tých u nás bolo ako šafranu a dostali sa k nim len šťastnejšie štátne podniky. V roku 1985 sa však do Čiech a na Slovensko dostalo aj malé množstvo exotickej dodávky z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Pravý dôvod ich príchodu na náš trh sa dnes už asi nedozvieme, každopádne zostávajú zaujímavou a najmä dávno zabudnutou epizódou. Alebo si na RAF-2203, ako sa oficiálne volali, niekto spomenie? Ich dovoz na územie vtedajšieho Československa skončil v roku 1988, pričom sa stihlo doviezť 200 sanitiek a 70 úžitkových dodávkových verzií.
Úžitková „Volga“
Úžitkový model RAF-2203, známejší pod familiárnym označením Latvija, začal vznikať už v roku 1976, pričom používal technický základ a mnoho komponentov z Volgy GAZ-24. Do karosérie dlhej takmer 5 m (4980 mm) sa konštruktérom podarilo napratať až 12 sedadiel (v štyroch radoch s rozmiestnením 2+3+3+4) a auto slúžilo ako menší mikrobus na rozvoz pracovníkov v odľahlých oblastiach, ale aj ako mestské taxi, či dokonca sanitka. Samozrejmosťou boli aj skriňové verzie na rozvoz tovarov. Na pohon slúžil radový atmosférický štvorvalec s objemom valcov 2,4 l a výkonom 70 kW/95 k. Pri pohotovostnej hmotnosti necelých 1,7 t dokázal Tavriju rozbehnúť na 120 km/h a výrobca jej udával priemernú spotrebu 14 l/100 km. Zaujímavosťou boli verzie s motorom so zníženou kompresiou schopné spaľovať nízkooktanové benzíny (oktánové číslo 76). Ich maximálny výkon bol 62 kW/84 k. Tie sa však do Československa nedovážali. U nás skončili klasické verzie upravené na sanitky a slúžili ako špeciály pri rýchlych zásahoch. Okrem nich sa na našich cestách ocitlo aj 70 klasických mikrobusov.
V roku 1988 prešla Tavrija modernizáciou, v rámci ktorej dostala novú masku, svetlá so stieračmi a ostrekovačmi, robustnejšie nárazníky a najmä výkonnejšie motory naladené na 73,5 kW/100 k. Novinkou boli aj dvojokruhové brzdy s kotúčovými brzdami vpredu a posilňovačom. Maximálna rýchlosť narástla na 125 km/h. Tieto modely sa na slovenských a českých cestách však už neukázali a naše hospodárstvo si muselo vystačiť s neustálymi modernizáciami nesmrteľnej Škody 1203. To sa však už schyľovalo k politickému prevratu a odštartovaniu legálnych individuálnych dovozov jazdených úžitkových áut zo „západu“. Len pre úplnosť dodáme, že výroba v ruskom závode RAF definitívne skončila v roku 1997.
