Diaľkové Karosy tvorili dlhé roky typický kolorit slovenských ciest a autobusových staníc a verejnosť ich považovala za automatickú súčasť každého školského výletu, či dovolenkového zájazdu. Keď sa v polovici roku 1984 objavila prvá Karosa LC736, bola vlajkovou loďou z Vysokého Mýta a predstavovala to naj, čím sa dalo v Československu cestovať. Už vtedy pritom ohurovala vetracími šachtami nad hlavami cestujúcich s vlastným smerovateľným výduchom a čítacími lampičkami. Dnes to znie možno komicky, ale v polovici 80. rokov šlo v našich končinách o luxus. Napriek tomu čakali model LC736 ďalšie postupné zmeny, o ktorých sa v čase jeho zrodu nikomu ani nesnívalo.
Lepené sklá, aj klimatizácia
Na úvodnej fotografii k článku je zobrazená verzia s presným označením LC736.1022, ktorá zostala v produkcii až do samého konca výroby Karosy LC736 a predstavuje jednu z jej posledných evolúcií. Tesne pred ňou začala z výrobných pásov schádzať verzia LC736.1014, ktorú už konštruktéry vybavili katalyzátorom a zvýšili jej konštrukčnú rýchlosť na 110 km/h, podobne ako prvá verzia LC736.1022 však zostala vo výrobe len jeden rok. Verzia 1022 reflektovala na požiadavky na lepšie vetranie počas dlhých letných zájazdov a tak dostala (na rozdiel od LC736.1014) výkonnejšiu jednotku vetrania. Ako sa však hovorí, to pravé orechové sa objavilo až v roku 1991. V modelovom roku 1992 sa totiž do výbavy verzie LC736.1022 dostala osemstupňová prevodovka, ešte komfortnejšie sedačky s možnosťou vysunutia do strany (kvôli lepšiemu komfortu v priečnom smere) a najmä klimatizácia Konvekta, či Webasto (verzie s klimatizáciou nemali bočné okná s vetracími okienkami). Posledné Karosy radu 700 mali navyše dvojité lepené bočné okná, čo zlepšovalo pevnosť skeletu, aj termoizolačné schopnosti. V tejto podobe vydržali až do spomínaného roku 1996, aj najmladšie kusy s továrenskou klimatizáciou tak dnes majú takmer 30 rokov a sú z nich exempláre vyhľadávané českými aj slovenskými zberateľmi autobusov.
zdroj: Iveco Bus
