Emisie nákladných áut sú rovnako „horúcou“ témou ako emisie osobných áut. Zákonodarcovia tlačia na čo ich najskoršie zníženie na úplnú nulu, no kým pri osobných autách ide o relatívne jednoduchý proces (z pohľadu technického riešenia), pri nákladných autách používaných na dlhé vzdialenosti je riešenie trochu komplikovanejšie. Použitie tradičných batérií na pohon elektrických ťahačov naráža nielen na problém malého dojazdu, ale aj na nedostatočnú infraštruktúru a dlhé časy dobíjania v miestach nakládky a vykládky. A aj keď sa tieto úskalia podarí prekonať, pravdepodobne si riešenie vyžiada dlhší čas. Pri prechode nákladných áut na bezemisnú dopravu preto bude legislatíva menej prísna ako pri osobných autách.

Neskôr, ale bez syntetických palív

Európskymi inštitúciami prechádza legislatíva, ktorá nastaví ciele na ozelenenie nákladnej a autobusovej dopravy. Tá zohľadňuje spomínaný fakt, že veľké vozidlá, ktoré jazdia dlhé trate, sa elektrifikujú náročnejšie ako tie osobné. Potrebujú väčšie baterky aj silnejšie nabíjacie stanice. Na stole preto nie je 100-percentné zníženie emisií tak ako pri autách, ale Európska komisia navrhla, aby sa celkové emisie novoregistrovaných úžitkových vozidiel do roku 2034 znížili o 45 percent a od roku 2040 o 90 percent. Europoslanci to v hlasovaní podporili a medzicieľ do roku 2039 zvýšili zo 64 percent na 70 percent. Na tom sa ešte budú musieť zhodnúť s členskými krajinami, tie však podporili pôvodné ciele eurokomisie.

Podľa publikovaných štúdií predstavujú ťažké nákladné autá len 2 % premávky, no spolu tvoria až 25 % všetkých emisií z cestnej dopravy.

Zástupcom priemyslu a automobilkám sa však nepodarilo vylobovať všetko, čo chceli. Nespokojné sú najmä s tým, že sa im do zníženia emisií nebude zarátavať inštalácia spaľovacích motorov na bioplyn alebo syntetické palivá. To malo podporu krajín ako Poľsko alebo Česko, proti sa však postavili nielen environmentálni aktivisti, ale aj vplyvná skupina firiem, ktoré využívajú nákladnú dopravu a ktorá sa zasadzovala za čo najprísnejšiu legislatívu. Do tejto skupiny patrí napríklad aj Ikea a Unilever. Argument znie, že tieto technológie by sa mali ponechať pre lodnú alebo leteckú dopravu, kde sú problémy s elektrifikáciou ešte väčšie.

zdroj: Euractiv