Parkovisko plné traktorov, odbyt viazol
Televízne noviny 20. novembra 1987 ukázali plochy pred brnianskym Zetorom zaplnené hotovými traktormi. Podnik ich vyrábal na sklad, nedokázal sa presadiť na zahraničných trhoch a nesplnil plán. Stroje podľa spätného hodnotenia archívu Českej televízie technicky zaostávali za konkurenciou. Vedenie siahlo aj po personálnych zmenách.
Zetor pritom nebol značkou, nad ktorou by si svet len odfrkol. Jeho traktory pracovali v mnohých krajinách a model Crystal ukázal, že brnianski konštruktéri vedeli priniesť aj významné technické riešenia. O to výrečnejší je obraz z roku 1987. Schopní ľudia vyrobili stroje, ale hospodárstvo nedokázalo pružne zladiť ich podobu, počet a cenu s tým, čo si zákazníci chceli kúpiť.
Televízia sa k príbehu vrátila 22. decembra reportážou o tom, ako sa Zetor pokúšal traktorov zbaviť. Nemusíte považovať každý stroj na záberoch za zlý traktor, aby ste videli zlý spôsob riadenia podniku. Plné parkovisko nie je tržba (a už vôbec nie zisk).
Dnešný účtovník by si myslel, že ste sa zbláznili
Predstavte si, že dnes kúpite pre dopravnú firmu päťdesiat nových kamiónov, hoci pre ne nemáte zákazky. Dvor bude vyzerať veľkolepo a počet vozidiel v evidencii stúpne. Potom prídu splátky, mzdy, poistky a otázka, z čoho to všetko zaplatíte. Váš účtovník ani banka sa neuspokoja s odpoveďou, že ste splnili plán nákupu techniky.
Socialistické hospodárstvo stavalo štátne podniky práve pred takýto pokrivený súbor motivácií. Nadriadení sledovali plánované ukazovatele a vedenie podniku muselo sledovať, či ich splní. Pri takomto rozhodovaní získal plán silnejší hlas než zákazník.
Koncom osemdesiatych rokov sa pod názvom prestavba začalo hovoriť o pružnejšom riadení a trhových pravidlách. Štyri desaťročia po nástupe komunistov tak funkcionári objavovali veci, bez ktorých by ste dnes neudržali firmu ani jednu sezónu.
Komu sa cnie za takýmto „podnikaním“?
Keď pred voľbami začujete spomienky na časy, keď vraj štát vedel všetko zariadiť, spomeňte si na Zetor. Dobové reportáže ukazujú, ako vyzeralo jedno z jeho „riešení“ v praxi. Fabrika vyrábala, parkovisko sa plnilo a potom sa hľadala cesta k zákazníkovi. Ak vlastníte firmu, viete presne, koľko stojí podobné poradie krokov.
Môžete oprávnene kritizovať dnešné dane, byrokraciu aj rozhodnutia politikov. Pri nostalgii po riadenom hospodárstve však skúste na chvíľu prestať pozerať na dobové traktory a pozrite sa na vlastnú firmu. Kto by určoval, čo má vyrábať alebo akú službu má ponúkať? Kto by rozhodoval o cene a kto by niesol náklady, keď plán minie potreby zákazníka?
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
