Prečo sa sprísňujú?
Európska únia pokračuje v tlaku na znižovanie emisií skleníkových plynov a doprava predstavuje jeden z kľúčových sektorov, kde ešte existuje veľký priestor na zlepšenie. Aktuálne limity CO₂ prestávajú stačiť cieľom do roku 2030, preto od roku 2026 vstupuje do platnosti prísnejšia regulácia. Zameriava sa najmä na ťažké nákladné vozidlá, ktoré patria medzi najväčších producentov emisií v cestnej doprave.
Prísnejšia regulácia má priniesť efektívnejšie motory, presnejšie meranie emisií a postupné presadzovanie alternatívnych pohonov. Hoci sa legislatíva niektorým dopravcom môže zdať ako administratívna záťaž, hlavným cieľom je pripraviť trh na ešte prísnejšie požiadavky po roku 2030.
Čo sa mení po roku 2026?
Najzásadnejšou zmenou je väčší dôraz na reálne emisie, teda hodnoty namerané počas skutočnej jazdy. Systém RDE (Real Driving Emissions) získa väčšiu váhu pri homologizácii a výrobcovia musia preukázať, že vozidlá spĺňajú limity nielen v laboratórnych podmienkach.
Pre dopravcov to znamená, že nové vozidlá budú mať pokročilejšie systémy čistenia spalín, citlivejšie senzory a nové softvérové postupy, ktoré merajú emisie kontinuálne. Okrem toho sa sprísni hodnotenie aerodynamiky a spotreby paliva, pretože tieto parametre priamo ovplyvňujú produkciu CO₂.
Zmeny zasiahnu aj homologizáciu ťahačov a podvozkov. Výrobcovia musia preukázať výraznejšie zníženie emisií vo všetkých konfiguráciách, nielen v najúspornejších verziách.
Priame dopady na dopravcov
Dopravcovia pocítia nové požiadavky najmä v investíciách. Nové technológie zvýšia cenu vozidiel a servisné zásahy sa môžu predražiť pre zložitejšie komponenty v systémoch úpravy spalín. Dôležitým bodom bude dostupnosť náhradných dielov a servisných úkonov, pretože diagnostika bude náročnejšia.
Firmy s viacročným investičným plánom budú musieť prehodnotiť tempo obnovy flotily. Staršie vozidlá, ktoré už dnes patria medzi menej úsporné, budú od roku 2026 výrazne menej výhodné nielen kvôli spotrebe, ale aj kvôli očakávaným obmedzeniam v mestách a v nízkoemisných zónach.
Ako sa môžu dopravcovia pripraviť?
Príprava na rok 2026 by mala začať čím skôr. Dopravcovia dokážu zmierniť finančný tlak tým, že si vypracujú plán obnovy vozidiel na najbližšie tri až päť rokov. Kľúčom je výpočet TCO – celkových nákladov na vlastníctvo, ktoré odhalia, či sa oplatí investovať do nových technológií, alebo dočasne ponechať časť staršej techniky.
V roku 2025 sa oplatí zvážiť aj alternatívne pohony, najmä tam, kde trasy umožňujú nasadenie CNG, LNG či HVO palív. Elektrické ťahače zatiaľ nedokážu pokryť všetky typy prepravy, ale legislatíva ich postupne uprednostní. Dobré výsledky prináša aj investícia do telematiky, ktorá znižuje spotrebu, zlepšuje plánovanie a podporuje školenie vodičov.
Reakcia výrobcov
Výrobcovia dlhodobo pretekajú o to, kto ponúkne najúspornejšie riešenie. V roku 2026 očakávajú príchod modernizovaných dieselových motorov, ktoré znížia emisie CO₂, a zároveň postupné rozširovanie ponuky elektrických modelov pre diaľkovú a regionálnu prepravu.
Trh sa premení aj cenovo. Vyššie výrobné náklady sa premietnu do cien nových vozidiel, čo zvýši tlak na dopravcov plánujúcich veľké obnovy. Napriek tomu výrobcovia označujú rok 2026 za začiatok novej éry, v ktorej bude rozdiel medzi efektívnou a neefektívnou flotilou väčší než kedykoľvek predtým.
Čo môže prísť po roku 2026?
Prísnejšie limity na rok 2026 predstavujú iba jeden z krokov na ceste k dlhodobému cieľu a to znižovaniu emisií v cestnej doprave na minimum. Európska politika počíta s ďalším sprísňovaním noriem po roku 2030 a s postupným odklonom od spaľovacích motorov v určitých segmentoch. Dopravcovia, ktorí začnú investovať včas, môžu získať konkurenčnú výhodu a stabilnejšie prevádzkové náklady v nasledujúcej dekáde.
