Pred 30 rokmi vládla na trhu s novými autami úplne iná atmosféra. Emisné obmedzenia mali logickú kontinuitu a dávali výrobcom čas a priestor na postupný vývoj protiemisných systémov, nálada medzi zákazníkmi bola dobrá a ich vysoké očakávania sa výrobcovia snažili uspokojovať nebývalo veľkým počtom noviniek. A rovnako to platilo pre segment osobných, aj ľahkých úžitkových áut. Rok 1995 bol skrátka jedným z najbohatších na automobilové novinky. Niektoré z nich padli postupom rokov do zabudnutia, iné si zasa stihli vybudovať status legendy a zberatelia sa po nich dnes idú utĺcť. Niektoré však zostávali v tieni automobilových hviezd, no húževnato slúžili až do roztrhania a ich nenahraditeľnosť si zákazníci uvedomili až po tom, čo úplne zmizli z trhu. Práve do tejto skupiny môžeme smelo zaradiť aj úžitkový Seat Inca.
Úžitková krása
Seat Inca na trhu nahradil svojho úžitkového predchodcu Seat Terra, no na rozdiel od hranatej Terry, mala Inca výrazne modernejšiu karosériu, ktorej krivky kopírovali hatchback Ibiza. Dizajnérom vedeným legendárnym Giorgettom Giugiarom sa podarilo najmä napojenie zadnej „úžitkovej“ časti na prednú časť pochádzajúcej z Ibizy a Cordoby, takže Inca pôsobila v čase svojho predstavenia na autosalóne v Barcelone v roku 1995 ako zjavenie. Od začiatku bola k dispozícii nielen ako uzavretá plechová „dodávka“, ale aj v osobnej päťmiestnej verzii. Na palube odviezla 625 kg nákladu a utiahla brzdený príves ťažký 1000 kg. Na pohon dnes už legendárnej Incy slúžili dva benzínové štvorvalce (1.4 MPi a 1.6 MPi) a naftový štvorvalec v troch verziách. Základom bol atmosférický motor 1.9 D s nepriamym vstrekovaním (47 kW/64 k), neskôr sa objavil agregát 1.9 SDI (47 kW/64 k) s priamym vstrekovaním a úplným vrcholom bol turbodiesel 1.9 TDI (66 kW/90 k). Zaujímavé je, že hoci sa medzi rokmi 1995 a 2003 vyrobilo viac ako 115 000 exemplárov Seatu Inca, dodnes sa ich zachovalo absolútne minimum a na cestách je v podstate dožívajúcou úžitkovou raritou.
