Tatra bola vždy povestná najmä výrobou ťažkých terénnych áut schopných slúžiť aj v oblastiach s obmedzeným prístupom k servisnému zázemiu. Tatry samozrejme vyžadovali pravidelný servis, nebol však náročný a dal sa realizovať aj v odľahlých oblastiach bez vyškolenej obsluhy. Tento koncept zásobovania východných trhov nekonečným množstvom terénnych modelov spoľahlivo fungoval dlhé roky, no po politickom prevrate v Rusku aj Československu prišli zmeny, na ktoré nebol žiadny výrobca z bývalého Východného bloku dostatočne pripravený. Ani Tatra Kopřivnice. Po prechode na trhovú ekonomiku sa odhalila trpká pravda, že len z predajov takto úzko špecializovaných modelov sa prežiť nedá. Automobilka skrátka potrebovala predávať väčšie počty áut. A tie sa realizovali najmä v segmente cestných modelov, vrátane ťahačov. V Tatre preto zavelili k vývoju cestných modelov.
Ťahače určené na cesty boli pre Tatru vždy skôr okrajovou záležitosťou.
LIAZ končí, nahradí ho Tatra
Nová Tatra 165 mala predstavovať predovšetkým cestné vozidlo v rôznych konfiguráciách, teda aj ako ťahač, aj ako sólo vozidlo. Ich spoločným znakom mala byť cestná orientácia a šanca na väčšie predajné počty. Vzadu konštruktéri počítali s typickou, vzduchom odpruženou nápravou Tatra napojenou na nosnú rúru. Tá sa vpredu mala zmeniť na rozvidlený rám, v ktorom sa počítalo s nízko uloženým motorom. Predná nepoháňaná náprava mala byť lichobežníková, vybavená modernými kotúčovým brzdami. Aby bola zmena koncepcie dokonalá, faceliftom prešla aj kabína z Tatry 815. Vďaka nízko uloženému motoru bola vnútorná výška kabíny podstatne väčšia, než pri T815. Že šlo o veľmi pokrokovú konštrukciu, dokazuje aj vývoj aktívneho riadenia zadnej nápravy AWS (All Wheel Steering) zlepšujúceho manévrovanie v úzkych priestoroch. Prvý prototyp začal vznikať v roku 1994. Bol ním návesový ťahač T165 NT 4x2 s motorom KDH Deutz. Mal max. výkon 400 kW (544 k) a plnil emisnú normu Euro 1. Pri úprave kabíny kládli dizajnéri mimoriadny dôraz na aerodynamiku a počítalo sa dokonca aj s kapotážou pre podvozok. Vysoká kabína bola vybavená klimatizáciou Konvekta a nezávislým vyhrievaním Eberspächer, ktoré dokázalo predhriať aj motor. K veľkej smole tohto projektu sa novinka vyvíjala v časoch, keď Tatra bojovala o prežitie a tak sa pôvodný veľkorysý projekt postupne orezával, až padla za obeť aj predná lichobežníková náprava a nahradila ju tuhá náprava od ZF (neprešlo ani aktívne riadenie zadných kolies). Nakoniec vznikli len dva prototypy s potenciálom sériovej výroby (v rozsahu rokov 1994-1998), ktoré v roku 1999 nasledoval tretí prototyp. Sériová výroba modelu T165 nakoniec neprišla a podobne ako ostatné ťahače Tatry, ktoré boli vždy len okrajovou záležitosťou, sa ani model T165 neuplatnil. Jedným z dôvodov bol nakoniec aj fakt, že Tatra nemala v rámci Európy dostatočné servisné zázemie, bez ktorého bol predaj na náročných trhoch prakticky nemožný.
Jeden z propagačných materiálov na model T165.
