Ľahké úžitkové dodávky sú segment plný špecifík. Musia byť univerzálne, ich výroba nesmie byť logisticky náročná, naopak musí byť lacná a najmä rýchla. A aby toho nebolo málo, zákazníkom musí automobilka ponúknuť širokú paletu rôznych verzií za rozumné peniaze. A technicky musia byť samozrejme navrhnuté tak, aby morálne zastarávali čo najpomalšie, no zároveň ponúkli súčasnú techniku s patričným komfortom, odolnosťou a dostupným servisom. Zdá sa vám to málo? Preto neprekvapí, že postaviť úspešnú dodávku nie je ani dnes jednoduchý proces. Po vojne to platilo dvojnásobne, Opel to napriek tomu dokázal.
Šesťvalcová univerzálnosť
Výrobu ľahkých úžitkových áut po 2. svetovej vojne automobilka Opel obnovila presne 15. júla 1946. Donútil ju k tomu veľký dopyt po úžitkových autách, ktoré boli potrebné pri obnove vojnou zničeného hospodárstva. Konštruktéri automobilky pritom museli pri návrhu postupovať podľa presne daných kritérií týkajúcich sa najmä výrobnej ceny. V spustošenom Nemecku predsa len nebolo materiálu, peňazí, ani ľudskej sily nazvyš. Napriek tomu fabrika poslala na trh prvý 1,5-tonový Opel Blitz s benzínovým šesťvalcom pod kapotou. Ak sa vám zdá motor zbytočným prepychom, iná možnosť v tom čase ani nebola. Šlo totiž o agregát z predvojnového modelu Opel Kapitän.
V rou 1968 sa Opel Blitz už začal podobať na súčasné dodávky. Na rovnaký trend naskočil aj Transit od Forda.
To pravé „orechové“ však poslala automobilka na trh až v roku 1952, keď prišiel 1,75-tonový Opel Blitz. Ním sa Opel trafil do potrieb zákazníkov takým spôsobom, že z neho vyrábal viac ako 10 000 kusov ročne, čím prekonával všetkých konkurentov dokopy. Opel zažíval zlaté obdobie a jeho dodávky sa objavovali doslova na každom rohu nemeckých ulíc. Jeho zaujímavosťou nebol len šesťvalec s objemom 2,5 l schopný dodávku rozbehnúť na 95 km/h, ale aj nezvyčajne nízka pozícia sedenia uľahčujúca časté vystupovanie a nastupovanie vodiča. Na dlhé roky tak Opel Blitz predurčil trend, ktorý trvá prakticky dodnes.
zdroj: Stellantis
